Hannibal Finále

A už je to tu. Druhá séria úspešného a obľúbeného seriálu je za mnou.

Cez víkend som si pozrela poslednú časť a bolo mi až ľúto ako to skončilo, lebo vývoj udalostí akoby naznačoval, že tretia séria ani nebude, aj keď som už videla nejaké správy, že by byť mala. 

Ale pekne od začiatku.

Prekvapila ma už samotná ochota Hannibala "priznať sa" Jackovi, ale na druhej strane, zrejme potrebovali nejaký zvrat, aby nezačali veľmi stagnovať. Len mi to prišlo ako kompletné jatky všetkých postáv. To je dôvod, prečo sa obávam o pokračovanie. Hlavný hrdinovia tam už akosi neostali. Respektíve Hannibal ostal sám s vernou spoločníčkou a priateľkou doktorkou Du Maurier. Dúfam, že ak s ním chce ostať má silnejšiu osobnosť, než sa na prvý pohľad zdá.

Objavenie Abigail bolo šokom, myslím že asi pre každého. Pre mňa teda určite. Len sa mi nepodarilo všimnúť si, či mala len jedno ucho, aj keď je to trochu morbídna myšlienka. Už samotná predstava, že si ju Hannibal nechal prakticky ako domáce zvieratko je desivá a myslím, že celkovo jeho charakter ako masového vraha sa najviac prejavil v poslednej epizóde. Bolo to až trochu drastické, lebo vlastne počas celého seriálu sa nijak konkrétne nezdôrazňovali jeho vraždy, vždy len ich výsledok alebo kuchynské epizódy. Bolo to celé také sebaodhaľujúce. 

Tiež mám pocit, že som prvý raz videla niekoho, kto je v FBI nadriadený Jackovi. Dúfam, že si je pani vedúca vedomá, že si nechala vyvraždiť polovicu týmu, hoci na jej mieste by som asi tiež neschválila akciu proti mužovi, ktorého nie je ako usvedčiť a ktorého sa naozaj neoplatí mať za nepriateľa. 

Emocionálna chvíľka s Willom by ma dojala, keby som už predtým nepociťovala voči Willovi silné nesympatie. Nejako mi ako postava nesadol a jeho hra na dve strany, to bola tiež bolesť pri pozeraní.

Alana je kapitola, ktorú nepochopím. Teda, jasné, som fanúšik a fandila som jej s Hannibalom, ale predsa len, utekať pred kanibalistickým vrahom a snažiťsa schovať v jeho vlastnom dome? Osobne by som bežala ku vchodovým dverám a potom po ulici kričiac z plného hrdla, ale tak to je reálny život. Oni to museli zamotať. Ešte stále je však pravdepodobnosť, že po prevoze do nemocnice (možno) prežije?

Kto to určite neprežije je Jack, bola by som veľmi prekvapená ak by tomu tak nebolo. S Willom je to asi podobné, keďže Hannibal bol chirurg a zrejme presne vedel kam reže.

Ak toto bola posledná časť a ani ďalšia séra nebude, myslím, že to ukončili aj tak dosť dobre. 

Prezentovali inteligentného psychopata, kanibala, ktorý vedel čo robí a ako to robiť, aby nebol odhalený. Bola to silná hra psychológie a neuiveriteľnej manipulácie, lebo hoc by aj celé FBI vedelo kto alebo čo je Hannibal Lecter zač, nikdy by to nedokázali potvrdiť. Neexistovali dôkazy a práve v tom spočívalo jeho majstrovstvo.

Zároveň v tom bola aj istá neuveriteľná drzosť zo strany Hannibala, v spôsobe, akým prakticky infiltroval FBI a podieľal sa na vyšetrovaní vlastných zločinov. 

Vzťah s Willom bol ukážkou spomínanej manipulácie a psychologického vplyvu na myseľ človeka. Nie som psychológ ani to neštudujem, ale zaujímalo by ma, či je naozaj reálne dosiahnuť to, čo dosiahol on?

Vzťah s Alanou bol zrejme výstrelom do temnoty, ktorý oživil dej a zároveň ublížil Willovi, ale myslím, že to bol dobrý ťah, lebo napätie medzi nimi existovalo od začiatku seriálu a žiadalo si to niekde vypustiť paru :D Bol to z Hannibalovej strany aj prejav určitej ľudskosti, na záver jej takisto dal možnosť úniku, ale hrdosť porazila zdravý rozum, čo už.

Pokiaľ ide o osobný vplyv, ktorý na mňa Hannibal urobil tak by som seriál hodnotila na stupnici od jedna do desať asi na 8. Oh a dostal ma k vegetariánstvu tak mu ďakujem za navedenie na cestu zdravého životného štýlu :)

I create my own design in kitchen, lol (:

V polovici

... presne tam som. V polovici môjho skúškového a ešte stále bez internetu. Nedajte sa zmiasť, parazitujem na pripojení v školskej študovni :D

Normálni ľudia sem chodia študovať a ja sem chodím kvôli internetu. Čiastočne, lebo tu mám aj zošity a trochu som sa učila, aby ma svedomie nehrýzlo. Mám za sebou päť skúšok a zatiaľ som spokojná s výsledkami, aj keď jedna ma stále trochu hnevá, ale nebudem písať opravný termín kvôli jednému bodu, mám v ten deň už skúšku a C nie je zlá známka. Len ma to stále pokúša, keď viem, že by som mohla :)

Z ťažkej skúšky, na ktorú som sa veľmi bála - Dejiny starovekého blízkeho východu - som dostala B. Bála som sa preto, že je to náročná téma s množstvom obtiažnych mien, ktoré pre mňa boli ešte pred pár mesiacmi celkom neznáme. Čo mesiacmi, to by sa dalo zrátať na týždne. A navyše to bola ústna skúška. Predtým som mala vždy písomné, tak som nevedela, čo presne mám očakávať, ale nakoniec to dopadlo až nad moje očakávania. 

Ešte ma čaká jedna história, tiež ústne a potom už len slovenčiny a psychológia. Moje ppodvedomie vždy naplánuje skúšky tak, aby som mala najprv históriu a až potom slovenčinu. Zrejme ma chce povzbudiť. A aj mu to vychádza.

Trošku som včera zažila šok. Bolo úplne krásne, teplo ako v lete a poobede sa zatiahlo a doslova z ničoho nič začali padať krúpy. To som už dávno nevidela. Totálna prietrž asi dvadsať minút a rachot poriadny tiež, ako dopadali tie kúsky ľadu na parapetné dosky a na strechy. Stála som pri okne a dívala sa von a  všimla som si tiež ľudí na chodbe vedľajšieho internátneho bloku, ktorý takisto sledovali čo sa to vonku robí. Som rada, že tu nemám auto, lebo toto by ho pekne poznačilo. Ľudia si rýchlo preparkovávali vozidlá pod stromy, tak im to hádam trochu pomohlo. 

Už sa teším ako pôjdem domov, resp. ja sa viac teším na to, ako si budem baliť všetky veci z poličiek a zo skrine a ukladať to do kufra. Ale viem, že už po týždni mi to bude chýbať a budem rátať dni, kedy budem môcť ísť naspäť. To som ja... študentská výnimka ;)

Pozitívom je, že keď prídem domov, už budem mať prerobenú izbu, vymaľovanú s novými parketami a novým oknom. Teším sa na to, a trochu aj na to veľké upratovanie ktoré mám v pláne. Raz za čas mám chuť na takú veľkú reorganizáciu (ako tomu hovorím) a vždy si to naplánujem na jeden deň, podľa možností keď som sama a mám veľa priestoru okolo seba a nikto ma neruší :)

Chcem ešte stihnúť jeden príspevok tak držte palce a zatiaľ pozdravujem z nabitého skúškového prostredia všetkých podobne trápených kolegov aj tých šťastnejších (napr. maturantov), ktorí o tomto čase už majú voľno. Užívajte si ho kým môžete :)

A.

Farewell

Bez internetu sa mi ostávajú voľnočasové aktivity obmedzené, ale keďže nemám ako inak relaxovať, stvorila som túto drobnosť :)

Keďže nie som práve najspokojnejšia s rozsahom a možnosťami, ktoré poskytuje slovenská slovná zásoba, siahla som po alternatíve a poviedka je písaná v angličtine.

Pre tých, ktorí sú v tomto jazyku zbehlejší a skúsenejší ako ja, buďte prosím tolerantní, je to moja prvotina J Ale budem rada, ak ma na prípadné chyby upozorníte, aby som sa im v budúcnosti vyhla. Tiež ma potešia vaše názory :)

K téme, držím sa momentálne môjho obľúbeného a práve prebiehajúceho seriálu Hannibal a toto je len taký nápad, ktorý sa zrodil v prepracovanej mysli vysokoškoláčky :)

P.S: Bol problém nájsť normálny obrázok, som sklamaná.

Plusy aj mínusy

Stala sa mi taká nepríjemná vec. Internetová prípojka, ktorú som si kúpila pred Vianocami sa pokazila. Nie som tým vôbec nadšená, lebo som očakávala dlhšiu životnosť tejto malej, ale pre mňa veľmi potrebnej vecičky, do ktorej som bola okolnosťami nútená investovať. Pod slovom okolnosti mám na mysli jeden veľký nedostatok môjho internátu, ktorým je neexistencia wifi pripojenia. Je to veľký hendikep, obzvlášť na vysokoškolskom internáte. A po kúpe môjho malého netbooku, som prekvapivo zistila, že počítačový priemysel už nepočíta s takým spiatočníckym pripojením na internet, ako sa používa tu u nás, a teda cez kábel (ktorý som si na svoje veľké sklamanie, tiež musela kúpiť, čo vám poviem, to pripojenie ma normálne zdesilo).

Ale, čo som vlastne chcela povedať týmto krátkym úvodom je, že som v tejto chvíli bez možnosti internetového pripojenia. Vďaka mojej úžasnej kamarátke, však mám aspoň túto malú možnosť (nie, že by mi to nedopriala, ale nechcem ju stále otravovať) a využívam ju aj na oživenie blogu.

Opäť sa rada podelím s „radostnou“ správou o tom, ako sa mi začalo druhé vysokoškolské skúškové obdobie. Teda, oficiálne začína od 19. mája, ale už sa stihli vyskytnúť aj nejaké ti predtermíny. V stredu ma čaká seminár z lexikológie, pri ktorom si musím veľmi držať palce, aby som dosiahla minimálny požadovaný počet bodov. Ak ho nedosiahnem, nuž potom si aspoň nemusím robiť ťažkú hlavu so skúškou, lebo sa k nej nedostanem. Ale nie je to mojou ambíciou, aby som si tento mimoriadne nepríjemný predmet prenášala do budúceho ročníka, ktorý som si už poriadne napchala predmetmi pri zápise a samozrejme som robila, čo som mohla, aby som sa vyhla slovenčinárskym predmetom ;)

Za mnou je už literárny seminár, ale výsledky z neho zatiaľ nemám. Takisto dúfam že dopadol uspokojivo, lebo mám pocit, že na teste som veľmi nezahviezdila. Zatiaľ žijem s predstavou, že ma spasí seminárna práca :)

Okrem lexikológie ma tento týždeň ešte čaká skúška z môjho obľúbeného predmetu – dejín umenia. Radšej nebudem hovoriť, koľko chýb som našla v poznámkach popri učení, ale rozhodne to učenie bolo zaujímavé. Sú to jediné poznámky, kde som si popri písaní robila aj smajlíky :D Čo už, emócie boli rozhodne vyburcované – pozitívne aj negatívne. Alebo to robil ten kofeín, ktorým som sa musela nadopovať pred každou prednáškou, aby som v polovici nezaspala (všetko bolo okej, až na ten čas – večer do deviatej, viac k tomu nemám čo dodať).

Kedysi som si hovorila, že z toho predmetu chcem A. Hahaha :D

Moja budúcnosť momentálne siaha k najbližšej skúške takže sa ozvem, keď sa cez tento zlomový bod dostanem :)