Je večer, som na izbe a práve som sa vrátila z mojej poslednej dnešnej prednášky - dejiny umenia. Na úvod musím povedať, že som zažila veľké sklamanie, keď mi vyučujúci doktor oznámil, že sa budúci semester nebude konať historická exkurzia. Vraj prvýkrát sa mu stalo, že by nebol záujem. Klasika. Práve ja som v roku, kedy sa náhle prejaví pasivita študentov. Tak som sa tešila už odkedy som sa prihlásila v januári a napokon z toho nič nebude :/
Vysoká škola má byť predsa o príležitostiach, lenže ako má človek nejakú využiť, keď je vo veľkej miere opäť odkázaný na ostatných a tí sú nespolupracujúci, pasívni domasedi?
Nebudem si kaziť už aj tak nič moc večer - tá správa mi ho dosť otrávila.
Spravím si malú rekapituláciu dneška, lebo som mala skutočne nabitý program. V prvom rade mi začal cyklus pedagogických prednášok zo spoločného základu, čo v tomto semestri znamená všeobecná a ontogenetická psychológia. Ráno sa mi na to veľmi vstávať nechcelo, zvlášť, keď som mala len štyri hodinky spánku po predchádzajúcej noci :D
Ale bola som rada, že som sa k tomu odhodlala a nadopovaná kofeínom som si išla predsa len posedkať na štyri hodiny. Normálne by som potom mala mať dve hodiny voľno, ale našla som si zaujímavú prednášku na katedre slovenčiny a povedala som si, že by nebolo od veci raz začas podniknúť aj nejakú slovenčinársku voľnočasovú aktivitu.
Bola to prednáška Filipa Struhárika pod názvom Čo nás blogeri naučili o písaní a novinárčine.
Vynikajúco strávený čas, musím povedať. Priblížil mi veľa zaujímavosti o teórii vzniku blogov, o prvých blogoch, spôsobe písania aj dôvodoch písania a príčin, prečo ľudia písať prestávajú. Niekoľkokrát som sa tam našla aj ja :)
Do záverečnej debaty som sa veľmi nezapojila, ale v konečnom dôsledku nikto z nás študentov... zato vyučujúci sa postarali o prílev otázok jeddna radosť. Podozveddala som sa vecí aj o slovenskej blogerskej komunite a slovensých blogerských doménach. Napríklad jednu z najväčších má sme.sk, ale nevýhodou (aspoň pre mňa) je podmienka uvedenia mena a fotografie - vlastnej. Vyzdvihovala sa práve novosť tohto portálu oproti ostatným zahraničným blogom, kde sa dá tvoriť anonymne alebo pod pseudonymom, ale ja to považujem za nevýhodu. Páči sa mi práve anonymita, ktorú táto forma publikovania autorovi poskytuje, ale je to indiviuálne od človeka k človeku. Napokon, veď preto máme toľko domén k dispozícii :)
Porovnávala sa takisto práca novinára a blogera, vyzdvihovali sa plusy aj mínusy oboch z nich a nakoniec sa to ustálilo na určitej symbióze alebo takpovediac kompromise. Obaja čitateľovi niečo poskytujú a nie je možné hodnotiť kvalitu, obsah či rozsah, lebo nároky naň sa menia s náladou čitateľa.
Po tejto prednáške som utekala priamo na históriu, to už boli prednášky povinné, ale namiesto semináru sme mali hosťujúcu prednášku maďarského historika a archeológa, ktorý nám priblížil aktuálne informácie a poznatky o výskumoch maďarských lokalít stredovekých hradov v blízkosti slovenských hraníc. Zaujímave, ale ako študentke archeológie by mi to zrejme bolo dalo viac. Keďže mám históriu, bola to len zmena oproti bežnému stereotypu.
Musím sa však zmieniť o vynikajúcej slovenčine nášho hosťa. Samozrejme,maďarský prízvuk sa nedá odstrániť, ale inak to bolo perfektné. Občasná chybička sa vlúdi, ale slovenčina je jeden z najťažších jazykov na svete takže skladám z hlavy pomyselný klobúk, zvlášť pred maďarský susedom :)
Na záver môžem len zhodnotiť, že obidve prednášky mi niečo dali, z každej som si odniesla nejaký zaujímavý poznatok, ale aj keď sa to nestáva často, dnes predsa len prevážila slovenčina nad históriou. Bola to téma mne osobne bližšia, veď napokon sama sa blogu venujem a preto ma to aj viac naučilo. Histórii budem držať palce nabudúce a tiež dúfam, že na slovenčine sa prednáška podobného typu ešte vyskytne a ja budem mať čas, aby som sa jej zúčastnila :)